Ako markíz de Sade vyprovokoval dobytie Bastily

Autor: Igor Čonka | 12.8.2018 o 22:54 | Karma článku: 9,34 | Prečítané:  3651x

Niektoré mýty a legendy sa asi budú tradovať navždy. Mária Antoinetta, ktorá vraj mohla za katastrofu národného hospodárstva; revolucionári, ktorí chceli modernú republiku a hlavne Bastila - to odporné neľudské väzenie.  

To posledné je často pritiahnuté za vlasy. Niektorí autori si dali záležať na tom, aby ukázali, ako strašne boli v tejto pevnosti mučení väzni aj za najmenšie previnenia proti kráľovi. Asi nič nemôže byť ďalej od pravdy, ako toto tvrdenie. Bastila totiž bola na svoju dobu pomerne moderným väzením a jej osadenstvo bolo pár dní pred jej pádom skutočne biedne. Celkovo jej osadenstvo sa dalo spočítať na prstoch dvoch rúk - štyria falšovatelia, gróf obvinený z incestu - paradoxne uväznený na žiadosť príbuzných, dvaja šialenci a už spomínaní markíz de Sade. 

Všetci dotyční mali vzhľadom na svoje spoločenské postavenie pohodlie, stravu niekoľko krát denne, možnosť vychádzok a stretávania sa, právo na knihy a dennú tlač. Bastila bolo jedno z väzení, ktoré umožňovalo pomerne jednoduchý návrat do normálneho života, nakoľko väznený nebol zbavený titulov ani vojenských hodností. Napríklad Voltairovi bolo dovolené emigrovať do cudziny.

Nakoľko však išlo o pevnosť v strede mesta, ktorá podliehala vojenskej správe, šírili sa o nej hrozné povesti, ktoré podporovali protikráľovské pamflety. Preto keď sa druhého júla 1789 z jedného okna ozvalo zúfalé volanie: "Pomôžte! Mučia a vraždia tu väzňov", všetci to považovali za úprimné výkriky jedného z trpiacich a nastal všeobecný nepokoj, ktorý neskôr narastal a o niekoľko dní vyvrcholil dobytím Bastily. 

Tento hlas nepatril nikomu inému ako markízovi de Sade, ktorý bol už väznený niekoľko rokov za rúhanie, niekoľkonásobné znásilnenie a ďalšie zločiny. Markíz spočiatku využíval Lettre de cachet, ktorý mu zaručoval, že ho môže súdiť iba kráľovský súd a nie občianske súdy, ale neskôr sa mu práve toto stalo osudným, nakoľko ho zatkli a putoval rôznymi väznicami, až skončil v Bastile, kde písal svoju knihu 120 dní Sodomy.

Potom, ako spôsobil svojimi výkrikmi rozruch v uliciach Paríža, ho urýchlene presťahovali do iného väzenia, a tak populárna historka, že ho vyslobodili pri dobytí Bastily je ďalším mýtom, rovnako ako informácie, že povstalci našli sofistikovaný mučiarenský nástroj. Po dôkladnom preskúmaní sa totiž zistilo, že išlo o bežný tlačiarenský lis. Revolúciu už nebolo možné zastaviť a väzni sa ocitli na slobode. Mnohí veria, že sa vo väzení objavila aj kostra muža v železnej maske, ale toto je pravdepodobne tiež jeden z mýtov o revolúcii. 

 

De Sade bol presvedčený, že kniha bola zničená, ale nakoniec ju vo forme rukopisu objavili a pred niekoľkými rokmi ju kúpili späť do Francúzska, kde je považovaná, za národný poklad. Jej autor sa spočiatku tešil zo slávy počas prvého obdobia revolúcie, potom sa dostal do väzenia za "nerevolučnosť", odkiaľ ho prepustili rok pred začiatkom vlády diektória.  Za Napoleona vo svojej spisovateľskej kariére pokračoval a netrvalo dlho a putoval do rôznych väzení a ústavov pre choromyseľných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.


Už ste čítali?