Koniec legendy: Zlý, zlý, veľmi zlý kardinál

Autor: Igor Čonka | 1.8.2018 o 22:21 | Karma článku: 10,12 | Prečítané:  4881x

Kardinál Richelieu - kto iný. Nepriateľ našich mušketierov, ktorého intrigy a skazonosné plány chcú priniesť záhubu kráľovnej a megaloman, ktorý sa pravdepodobne chce stať kráľom.

Aspoň takto ho prezentuje väčšina adaptácií. Spolu s diabolským Rochefortom (s páskou cez oko) a temnou zvodkyňou mylady de Winter sú v niektorých filmoch stelesneným zlom a je iba šťastím Francúzska, že sa ich podarí "našim" mušketierom poraziť. Musia bojovať všade - dokonca aj vo vzduchu.

 

V románe si Dumas uvedomuje, že Richelieu je výnimočnou osobnosťou a netají sa tým, že bol vynikajúcim štátnikom, čo sa o panovníkovi, aspoň na základe vyobrazenia v románe, dalo povedať iba ťažko. 

...Armand Jean Duplessis, kardinál de Richelieu, no nie taký, ako nám ho predstavujú obrazy. Nebol zhrbený ako starec, trpiaci ako mučeník, s vychradnutým telom a zoslabnutým hlasom, zaborený do hlbokého kresla ako do predčasného hrobu. Nebol to muž, ktorý žil už iba vďaka sile ducha, sledujúc myšlienku, ktorá ho posilňovala v boji s Európou. Bol taký, aký v tej dobe naozaj bol. Obratný a galantný gavalier, telesne už síce slabý, ale udržovaný mravnou silou, vďaka ktorej sa stal jednou z najväčších osobností, aké kedy vôbec žili....


Ľudovít XIII., ako všetci slabosi, nevedel byť veľkodušný. Ale čoskoro kráľ zase zosmutnel a cítil sa zle. Jeho čelo sa nikdy nadlho nevyjasnilo. Vedel, že keď sa vráti do tábora, zase bude otrokom. A predsa sa ta vrátil. Kardinál bol preňho ako had s uhrančivým pohľadom a on bol ako vtáčik, ktorý poletuje z konárika na konárik, no nevládze uniknúť.

Dnešní dejepisci majú na Ľudovíta XIII. trochu lepší názor a neprehliadajú ani kardinálove osobnostné a politické chyby, ale pravdou zostáva, že kardinál nemal žiadne ambície stať sa kráľom Európy, prípadne dobyť celý svet. Napriek tomu ho moderné filmy predstavujú ako stelesnené zlo a jeho poskokov ako svorku krvilačných beštií. 

Ako to všetko začalo? Pravdepodobne prvými adaptáciami, ktoré potrebovali jednoduchú dejovú líniu a jasné rozlíšenie postáv. Divákom bol predstavený jednoduchý dej a táto tendencia pokračovala ďalej. Nemý film z roku 1921 predstavil kardinála ako nepriateľa a vzhľadom na to, že mnoho producentov, scenáristov a hercov predpokladá, že diváci majú IQ hojdacieho koníka, nakoniec sa redukovalo a radikalizovalo, ako sa len dalo.

Rochefort v podaní Christophera Leeho získal svoju príslovečnú pásku cez oko a mylady de Winter celý arzenál jedov a nástražných zariadení. Nad všetkým však vždy vládne tvrdou rukou kardinál, ktorý urobí všetko preto, aby bol ešte mocnejší ako predtým.

A tak sa stalo, že sa zo štátnika stal šialený diktátor a zloduch v jednej osobe. Pre tých, ktorí nikdy knihu nečítali,  je záver v mnohom prekvapením. 

– Ste statočný mladík, dʼArtagnan, – prerušil ho kardinál a priateľsky ho potľapkal po pleci. Bol rád, že skrotil túto výbojnú povahu. –
 Urobte si s tým dekrétom, čo chcete, ale nezabudnite, že aj keď na ňom niet mena, dávam ho vám.
– Na to nikdy nezabudnem, – odpovedal dʼArtagnan. – O tom vašu eminenciu ubezpečujem.
Kardinál sa obrátil a zvolal:
– Rochefort.
Rytier bol asi za dverami, lebo hneď vošiel.
– Rochefort, – povedal kardinál, – tu vidíte pána dʼArtagnana. Prijímam ho medzi svojich priateľov. Pobozkajte sa a buďte rozumnejší, ak nechcete prísť o hlavu.
Rochefort a dʼArtagnan sa pobozkali, aj keď sa im sotva dotkli ústa, lebo kardinál ich svojím bystrým pohľadom pozoroval. A spolu vyšli z izby.
– My sa ešte uvidíme, však, pane?!
– Kedykoľvek sa vám bude páčiť! – odvetil dʼArtagnan.
– Nejaká príležitosť sa už len naskytne, – povedal Rochefort.
– Čože? – spýtal sa Richelieu, keď otvoril dvere.
Obaja sa nasilu usmiali, stisli si ruky a pozdravili jeho eminenciu.

 

 

DʼArtagnan mal tri súboje s Rochefortom a zakaždým ho poranil.
– Na štvrtý raz vás už asi zabijem, – povedal a podáva mu ruku, aby mu pomohol vstať.
– Pre vás aj pre mňa bude lepšie, keď to už necháme tak, – odpovedal ranený. – Dočerta, som vám väčším priateľom, ako si myslíte, veď po vašom prvom súboji som mohol povedať kardinálovi len slovo a bolo by vás to stálo hlavu.
Tentoraz sa objali naozaj srdečne a úprimne.
Planchet dostal od Rocheforta hodnosť čatára u gardistov.
Pán Bonacieux si žil pokojne, nevediac, čo sa stalo s jeho ženou, a ani ho to neznepokojovalo. Raz bol taký neopatrný, že sa dal porúčať kardinálovi. Kardinál mu odpovedal, že sa postará o to, aby mu v budúcnosti nič nechýbalo.
A naozaj, na druhý deň o siedmej večer sa pán Bonacieux vyhral z domu do Louvru a viac sa na Hrobárskej ulici neukázal. Ti, čo vraj boli najlepšie informovaní, tvrdili, že dostal byt a stravu v niektorom kráľovskom zámku na účet veľkodušnej eminencie.

Zdroj textu: Alexandre Dumas, Traja mušketieri preklad:Helena Turcerová-Devečková a Andrej Kostolný

Zdroj obrázkov: Wikipedia - Voľné dielo, IMDB - fair use

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.


Už ste čítali?