O najčudnejšej olympiáde

Autor: Igor Čonka | 22.1.2018 o 9:00 | (upravené 22.1.2018 o 9:44) Karma článku: 10,28 | Prečítané:  6699x

Olympiáda je blízko a čoskoro sa médiá zaplnia informáciami o víťazstvách a úspechoch. Napriek túžbe po mierovom posolstve moderných olympiád boli od začiatku viditeľné väčšie, alebo menšie problémy.

Už prvá olympiáda bola poznamenaná ťažkosťami a napätím medzi Francúzskom a Nemeckom.  Napokon všetko dopadlo viac-menej dobre a väčšina organizátorov dúfala v zlepšenie.

Na druhej olympiáde sa vyskytli skôr drobnosti ako súťaž v streľbe na živé holuby, alebo neoficiálne súťaže, ktoré boli súčasťou medzinárodnej výstavy a o ktorých si niektorí účastníci mysleli, že patria k olympiáde ako takej. Šok pre organizátorov a účastníkov mal prísť o štyri roky neskôr, lebo olympiáda v Saint Louis patrí medzi najčudnejšie športové podujatia.

Prvým problémom bola politická kríza. V roku 1904 boli niektoré štáty priamo, alebo nepriamo zatiahnuté do Rusko-Japonskej vojny, a tak do USA pricestovalo menej ako 100 Európskych športovcov a mnohí z nich boli viac nadšenci a nie špičkoví športovci.  Súťaže sa mali konať v Chicagu, ale organizátori neskôr zmenili miesto na St.Louis. Coubertin  sa preto rozhodol, že sa hier nezúčastní, nakoľko podľa jeho vlastných slov "budú hry  podpriemerné, rovnako ako mesto v ktorom sa budú konať."

Ďalšou diskutabilnou otázkou bolo prepojenie so svetovou výstavou. Toto bolo problémom už pri predchádzajúcom podujatí a málokto počítal s tým, že organizátori v USA budú postupovať v tradícii P.T.Barnuma a všetky aktivity zastrešili pod názov "OLYMPIC GAMES AND WORLD FAIR", čo bolo príčinou toho, že celá akcia oficiálne trvala viac ako 4 mesiace, ale oficiálne súťaže boli na programe približne dva týždne.

 

Súčasťou programu boli Dni Antropológie, v ktorých sa mali diváci a vedci presvedčiť, či rôzni domorodci dokážu podať rovnaké, alebo lepšie výkony ako trénovaní športovci. Organizátorom sa podarilo zapojiť do tohto podujatia viac ako 100 domorodých športovcov, z ktorých časť ani netušila, že sa majú snažiť podať čo najlepší výkon. 

 

Okrem toho boli niektoré disciplíny propagované "cirkusovým" spôsobom. Najväčšiou podivnosťou však zostáva maratón. Bežalo sa v extrémne suchom a horúcom počasí a podľa niektorých vtedajších odborníkov bolo zbytočné podávať súťažiacim tekutiny. Viacerí bežci doslova odpadli po niekoľkých kilometroch. Skutočným šokom bolo, keď v pomerne nadpriemernom čase ako prvý do cieľa dobehol američan Fredrick Lorz. Krátko po záverečnom ceremoniáli sa komisia dozvedela ironickú pravdu. Lorz sa časť maratónu viezol autom. Približne do 9 kilometra bežal, ale potom začal mať fyzické problémy a nasadol do auta a pokračoval po trati. Keď sa podľa jeho tvrdenia auto v 21 kilometri pokazilo, pokračoval v behu a nechal sa dekorovať ako víťaz. Atletická federácia nezdieľala jeho ospravedlnenie, že išlo o "dobrý vtip" a navrhovali doživotný zákaz účasti na akejkoľvek oficiálnej športovej disciplíne. Lorz sa preto začal ospravedlňovať "dočasným pominutím zmyslov", čo mu zabezpečilo ročný dištanc a neskôr vyhral na Bostonskom maratóne.

 Skutočným víťazom sa stal Thomas Hicks, ktorý mal z horúceho počasia halucinácie, niekoľko krát skolaboval a jeho tím mu musel dať injekciu strychnínu. Napriek tomu ho do cieľa takmer doniesli na rukách.

Morálne sa pre mnohých stal víťazom poštár Felix Carvajal z Kuby. Ten dorazil na štart hladný a bez akejkoľvek športovej výbavy, a tak si odstrihol nohavice a bežal v bežných šatách. Po niekoľkých kilometroch zbadal jabloň a zjedol niekoľko jabĺk, ktoré boli zvnútra zhnité a Felix dostal kŕče. Ľahol si a pospal si, len aby o hodinu pokračoval v behu. Keď dobehol do cieľa, skončil na neuveriteľnom štvrtom mieste. Kubánsky športový zväz ho neskôr nominoval na niekoľko športových podujatí, ale väčšinou sa umiestnil na posledných miestach.

Na túto olympiádu by skutočne radi zabudli všetci, ale patrí právom medzi kuriozity, hoci čo je to oproti tomu, ako Československo vyhralo bronz v ľadovom hokeji na letnej olympiáde.

 

Zdroj obrázkov: Wikipedia - voľné dielo 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?