Listy vidiečanovi - na Jezuitov s vtipom a iróniu

Autor: Igor Čonka | 17.1.2018 o 20:50 | Karma článku: 2,68 | Prečítané:  738x

Blaise Pascal. Matematik, fyzik, vynálezca, kresťanský mysliteľ. Postavil mechanický počítací stroj, venoval sa teórii pravdepodobnosti, fyzike, prišiel s myšlienkou pravidelnej autobusovej dopravy... 

Mohli by sme pokračovať, ale  mojim cieľom nie je prepísať "Ottův slovník naučný", ani urobiť "copy-paste" z Wikipedie. V oblasti literatúry sa spomínajú hlavne jeho filozoficko-teologické Myšlienky a  anonymne vydávané Listy vidiečanovi.

Celé sa to začalo pomerne nenápadne. Niekoľko rokov po tridsaťročnej vojne sú Jezuiti najsilnejšou ideologickou organizáciou v katolíckej časti Európy a tá sa snaží o vykorenenie zbytkov protestantského učenia. Ich ciele sú oveľa menej duchovné, ako by sa čakalo a reakcia na seba nenechá dlho čakať.

V kláštore Port-Royal vo Francúzsku sa zrodilo  hnutie, ktoré dnes poznáme pod názvom Jansenisti. Ich pohľad na milosť a odpustenie bol na tú dobu radikálny a hľadanie možností ako očistiť cirkev kontrastovalo s vtedajším ľudovým náboženstvom. Ako pri väčšine cirkevných otázok sa na úvod spustila vlna diskusií, ktoré mali vysvetliť, či je "nové" učenie správne, alebo nie.

Jansenisti mali na svojej strane časť univerzitných profesorov, proti nim stál Jezuitský rád, ktorý mal zavedené svoje vnútorné pravidlá, často v ostrom kontraste s radikálnosťou kresťanského učenia. Keďže však Jezuiti ovládali väčšinu škôl a bola im naklonená vládnúca vrstva, vyzeralo to na krátky proces. 

Tu na scénu vsupuje Pascal, ktorý anonymne vydáva sériu ironických listov. Formálne sú písané vidieckemu priateľovi, ktorý musí byť informovaný o tom, čo sa to v tom Paríži vlastne deje. Autor sa spočiatku vysmieva z obidvoch táborov, ktoré používajú rovnaké slová, ale ich obsah je pre každý z nich iný.  

Potom sa pustí do Jezuitov a ich etiky, ktorá umožňovala ospravedlniť takmer akékoľvek správanie a zároveň kohokoľvek držala v cirkvi a sľubovala odpustenie každému.  Ich etika bola rafinovane geniálna a jednoduchá zároveň.

 
1. Opierala sa o citácie z množstva ich vlastných autorov, ktorí sa navzájom podporovali. 
Jozef Ignác Bajza o nich píše: 
"Takí bývali jezuiti, obľubovali takéto zdôvodňovanie:Tak vraví Lessi, Navarrus, Molina,
Vasquez, Covarruvias, Lopez; Azor, Armilla, Sato, Medina, Sanchez, Silveira, Gomez."

Citácia bola horšia ako u študentov, ktorí v diplomovke striedavo citujú svojho školiteľa a vedúceho katedry. Týmto spôsobom sa Jezuitom podarilo vytvoriť si pocit podloženosti názoru. 

2. Pracovala s "pravdepodobnosťou" - čo v praxi znamenalo, že si poslucháč si mohol z rôznych názorov ten, ktorý mu pripadal ako pravdepodobný a vhodný pre danú príležitosť. Iba jeden z príkladov za všetky:Pontius je opačného názoru než Sanchez, keďže však sú obaja učení, oba názory sú pravepodobné.  "Lenže, ctihodný otče, potom to musí byť veľmi ťažká voľba!" namietam. "Vôbec nie," vraví, "treba sa držať názoru, ktorý sa komu najlepšie hodí." A tak sa v listoch dozvieme, že je vďaka tejto metóde možné legitímne nielen klamať, kradnúť, či dokonca vraždiť. Podľa všetkých kazuistov, ex ententia omnium, je dovolené zabiť toho, kto chce vylepiť zaucho, alebo urdrieť palicou, ak si nemožno ináč pomôcť. Čo ešte chcete?

Pascal zaťal do živého a morálne zdiskreditoval Jezuitský rád. Aj keď sa mu podarilo vyhrať v intelektuálnom súboji, v boji s mocnými tohto sveta ťahal za kratší povraz. Listy boli verejne pálené, Pápež odsúdil ako Jansenistov, tak aj listy a kráľ sa pridal nielen k páleniu kníh, ale vydal zákon, ktorý zakazoval šírenie knihy.

Knihu však nezastavili a šírila sa ďalej aj po smrti autora, nielen ako ukážka zápasu a polemiky, ale aj irónie a satiry. Ako záverečná ironická bodka zostalo odsúdenie spisov Escobara, jedného z popredných jezuitských kazuistov, ktoré prišlo o niekoľko desaťročí po Pascalovej smrti.

Citáty: 

B.Pascal, Listy proti Jezuitom, 1963 - Vydavateľstvo politickej literatúry, preklad J. Žigo
J.Záborský: René mládenca príhody a skúsenosti, Zlatý fond SME sk
Zdroj obrázkov:
Wikipedia, Public Domain

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?