Bol to najlepší i najhorší čas... je jednou zo známych fráz, ktorú občas počujete v politických a kultúrnych diskusiách v Británii.
Jej autorom nie je nik iný ako Charles Dickens a práve touto vetou sa začína jeho Príbeh dvoch miest.
"Bol to najlepší i najhorší čas, vek múdrosti i šialenstva, bola to doba viery i nevery, obdobie Svetla i Tmy, bola to vesna nádejí, ale aj zima zúfalstva; mali sme pred sebou všetko a nič, šli sme priamo do nebies, ale šli sme aj zrovna opačnou cestou — skrátka, doba sa natoľko podobala našej prítomnej dobe..."
Kniha sa odohráva krátko po Francúzskej revolúcii a čoskoro sa radosť so slobody mení na hrôzy obdobia terroru, ktorý sa dotkne všetkých.
Odsúdencami preplnené káry každý deň ťažkopádne hrmotali po kamenistých uliciach. Rozkošné devy; prekrásne, černovlasé, plavovlasé a šedivé ženy; mládenci; mohutní mužskí a starci; šľachtici a sedliaci; červené to víno pre La Guillotinu, každodenne ich vyvádzali na svetlo z pivničnej tmy hrozných väzení a dovážali ich cez ulice ukojiť jej hltavý smäd. Sloboda, rovnosť, bratstvo, alebo smrť; poslednú možno od teba najľahšie získať, óh, Guillotine!
Dickensov štýl je výnimočný a napriek tomu, že sa niektorí spočiatku budú strácať v deji a postavách, na záver zistíte, že veci spolu súvisia a vyústia k dokonalému záveru. Dickens napísal iba dva historické romány, ale aj v tomto prípade cítite, akým skvelým rozprávačom bol a koľko pozornosti na jeho knihy potrebujete.
V slovenčine vyšla kniha v dvoch vydaniach. Prvé je z roku v 1930 a druhé z roku 1951 a práve prvé vydanie v preklade Vladimíra Roya môžete nájsť od decembra minulého roka v Zlatom Fonde.
