Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela! - Krátky úvod do alternatívnych dejín

Autor: Igor Čonka | 7.12.2017 o 7:00 | (upravené 7.12.2017 o 9:06) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  761x

"Čo by bolo, keby?" Niektorí túto otázku považujú za štvrtú najdôležitejšiu otázku ľudského života. Za tri základné otázky mnohí považujú: "Kto som?","Odkiaľ prichádzam?", "Kam smerujem?". 

Možno je to inak. Možno je štvrtou najdôležitejšou otázkou "Čo bude na večeru?", prípadne "Na čo myslíš?", alebo jednoduché "Prečo?" zopakované tridsať krát.  Nech je to, ako chce, otázka "Čo by bolo keby?" nám ukazuje na skrytú schopnosť ľudského myslenia. Jednouchá veta "Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela!" má všetky aspekty alternatívnych dejín.

Keď sa Amazon rozhodol sfilmovať Muža z vysokého zámku, nastalo všeobecné nadšenie. Jedno z najlepších diel alternatívnych dejín sa dostane medzi mainstream.  Čo sú to tie alternatívne dejiny. Laicky, je to dielo, ktoré sa snaží odpovedať na otázku: "Čo by bolo, keby?"  Väčšinou v  takomto diele nájdeme:

1. Bod rozdielu v minulosti - v tomto prípade ide o svadbu pani Miazgovej.  Bod v ktorom dôjde k zmene je jedným z najdôležitejších pre alternatívne dejiny. Veci do toho bodu zostávajú také, ako boli predtým. Ak je bod rozdielu v roku 1909, tak už máme množstvo technológií s ktorými treba počítať, historické vzťahy, ktoré existujú a sú vzájomne prepojené. Ak je to naopak v roku 4800 pred Kristom, vývoj môže byť iný a o niekoľko storočí môžeme vidieť ako Veľký faraón horného, dolného Egypta a celej Ázie vedie svoje vojská do boja so zradnou Ríšou Inkov.

2. Zmenu, ktorá by sa mala udiať - v prípade pani Miazgovej ide o zmenu manžela.

Autor nám môže predstaviť zmeny v samotnej existencii (napríklad, ak by sa Napoleon nenarodil), v okolnostiach (ak by Štefánik nehavaroval), vo vlastnostiach existujúcich osôb (ak by bol Ľudovít XVI otvorený myšlienke konštitučnej monarchie ešte pred revolúciou). Samozrejme existujú aj scenáre, ktoré doháňajú zmenu do extrému - napríklad čo v prípade, že by bol Mars obyvateľný, alebo ak by Vikingovia osídlili Ameriku.  Sú tu autori, ktorí pracujú s "motýlím efektom" v ktorom má aj minimálna zmena vážne následky. Kreativite sa medze nekladú...

 

3. Dôsledky, ku ktorým by v alternatívnom svete došlo - v kontexte Miazgovcov je jasné, že by veci s Pištom Hufnágelom boli OVEĽA LEPŠIE.
V tomto prípade záleží na autorovi, aký obraz dejín nám ukáže. Lepšie, alebo horšie obrazy dejín sú viac-menej minulosťou a moderní autori sa snažia ukázať, ako by to bolo "iné".  Ako by sa zmenila morálka, ak by nedošlo k reformácii, prípadne k rozšíreniu budhizmu. V čom by bol svet iný, ak by neexistoval patentový úrad, alebo ak by ministerstvá boli riadené skutočne kompetentnými ľuďmi.


 

Čo nepatrí medzi alternatívne dejiny:
1. Historické romány a poviedky, v ktorých sú do existujúcich udalostí vložené fiktívne postavy o ktorých nemáme záznamy. Forrest Gump, Sylvia Tietjens, alebo Švejk sú skvelé postavy, ale nepatria medzi alternatívne dejiny.
2. Diela, ktoré boli napísané v minulosti a autor ich zasadil do jeho budúcnosti.  Napríklad Verneov "Paríž v 20 storočí", ktorý sa odohráva v roku 1960 nie je alternatívnou históriou. Podobne je to aj s 1984, Vesmírna odyssea a podobne.


Tri dôvody prečo sú alternatívne dejiny také lákavé:
1. Spájajú dejiny so science-fiction - v prípade kvalitných diel si autori dali námahu naštudovať medzinárodné vzťahy, technológie, životopisy. Niekedy idú až do nepríjemných detailov a zahrávajú sa s paradoxami.
2. Kladú zaujímavé otázky - nikdy vás nezaujímalo, ako by to dopadlo, ak by sa Československo nepodrobilo v roku 1938 Mníchovskej dohode? Čo by sa stalo, ak by lady Diana prežila haváriu?  Prípadne, ako by to dopadlo, ak by bol namiesto Vladimíra Mečiara premiérom niekto iný? 
3. Otvárajú sa tu neskutočné možnosti a variácie - obľúbenou témou je druhá svetová vojna, od momentu jej začiatku (Čo ak by Anglicko a Francúzsko zaútočili na Nemecko hneď po napadnutí Poľska), cez jej priebeh (Ako by sa vojna vyvíjala, ak by Španielsko vstúpilo aktívne do vojny) až po záver.

V čom knihy o alternatívnych dejinách odrádzajú čitateľov:
1.  Sturgeonov zákon -  dávajte si pozor a vyberajte opatrne, aby ste hneď na prvý pokus nenatrafili na zlú knihu, ktorá vám pokazí názor na celý žáner.
2.  Alternatívne dejiny majú tendenciu stať sa autorským filozofickým pamfletom - žiaľ touto chybou trpia aj kvalitné diela. Keď čítate Hviezdy a pruhy od Harryho Harrisona, v tretej časti už človeka mrzí, že sú tu stále "úžasné USA", ktoré postavia v 19. storočí tanky a rozbijú celé britské impérium.
3.  Niektorí autori sa veľmi rozumne vyhnú dlhým vysvetľujúcim pasážam, čo znamená "prácu" pre čitateľa a o historických súvislostiach sa musí informovať v iných zdrojoch, alebo v dodatočných materiáloch.


Zdroj obrázkov - Wikipedia, Public Domain

Na záver špeciálne malým fontom: Ospravedlnenie pre všetkých kvalifikovaných Miazgológov - veta "Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela." sa podľa mojich informácií v seriáli v tomto znení nevyskytuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.


Už ste čítali?