Cestovatelia zo zlatého fondu - Janko Jesenský a I. svetová vojna

Autor: Igor Čonka | 23.10.2017 o 22:09 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1567x

Malomestské rozprávky,  Demokrati a Zo starých časov. Ak sa vám podarí pridať ešte Verše a doplniť, že kritizoval spoločnosť a malomeštiactvo, možno vám vyučujúci na hodine literatúry dá na chvíľu pokoj.

Málokto v Jankovi Jesenskom vidí legionára počas Veľkej vojny. Po výzve "K Mojim národom!" ide k odvodu do C.a K. armády.

 

Ako nespoľahlivý sa čoskoro dostane do problémov, ktoré čitateľa vyliečia z ilúzie o "radostnej spolupráci národov v rakúsko-uhorskej armáde" a nadšenie maďarských dôstojníkov z problémového slovenského vojaka v niečom možno pripomenie sapéra Vodičku, ktorý bol nadšený z Maďarov, s ktorými bojoval za rovnakého "císaře pána a jeho rodinu".

Niektorí smelší si dali i dvere otvoriť a opytovali sa ma:
— Vy ste ten bánovský fiškál?
— Ja, — rečiem.
— Sviňa! Gazember! Zastrelia ťa ako psa!
Vošiel tretí, štvrtý.
— Ty si z Bánoviec?
— Odtiaľ.
— Zajtra ťa obesia. Ty vlastizradca!

Dobrým vojenským materiálom sa však neplytvá a Jesenský sa rýchlo ocitne pri vojsku.

Pridelil ma k I. „pótszázadu“ (náhradná stotina), ktorej velel profesor v civile a direktor gymnázia v Trenčíne dr. Keller. Človek znamenitý, humánny. Vše ma chránil, kým mohol, a nadlho ma oslobodil od prenasledovania, ba vymohol, že za štvanicu, ktorú som, vraj, pretrpel, povýšili ma s „tizedesa“ (kaprála, desiatnika) na „szakaszvezetöva“ (Zugsführer, čatár).

Toto povýšenie bolo predsa lepšie, ako keby ma boli povýšili na šibenici, a šesť hviezdičiek pod bradou krajšie, ako šesť guliek v prsiach. Zasalutoval som v raporte pánu dr. Kellerovi, stuhnúc v tele na cencúľ a dívajúc sa mu uprene na cviker, kým neodkročil.

Týmto sa končilo moje napredovanie na vojenskej dráhe v Rakúsko-Uhorsku.

A keďže vníma, že v prípade Rakúsko-Uhorska v podstate nie je za koho bojovať, ocitne sa dobrovoľne v Ruskom zajatí.

— Nestrieľaj! Ja Slavian! — zakričal som.
— Tak bros vintovku! — on mne.
Šmaril som mu manlicherku pod nohy.
A Rus, ktorý strieľal, sa mi už aj usmial a ukázal mi zákop, aby som sa tam schoval. Okrúžili ma. Dali chleba a slaniny. Ja som vybalil cigary a čokoládu, čo som dostal od brata Vlada, a rozdával komu čo.

V Rusku sa dostáva do víru politicko-vojenských udalostí a stáva sa legionárom. Neskôr pôsobí v kultúre a politike.

Slovenské hlasy prestaly byť chvostíkom Čechoslovana na dvoch-troch stránočkách, ba i menej, ako kedy im miesta zvýšilo, na čom sme sa s Jožkom Gregorom často rozčuľovali. Vychádzaly ako osobitný časopis vo veľkom formáte, s pekným písmom, na dobrom papieri, celkom vážne, raz týždenne. 

Situácia v Rusku sa však mení a tým aj postavenie legionárov, ktorí už viac nie sú vítaní.

Odovzdanie zbrane sa malo začať 27. marca o 12. hodine a malo sa robiť podľa toho, ako budú prechádzať ešelóny Penzou. Keď sa zbraň odovzdá, ešelóny môžu ísť ďalej na Samaru.
Vojsko reptalo.
— To len ten Mirbach robí.
— Provokácia českých komunistov.
— Dr. Růžička, Strombach, Heizel, Brabec, Knoflíček, Beneš, Hais, Muna. Všiváci!
— Aj ten Hašek v Samare.
To boli českí boľševici, ktorí informovali ruských a huckali proti nám.

Ich cesta vedie cez Jekaterinburg do Japonska

Do Yokohamy sme prišli 17. januára popoludní okolo 4-tej. Bolo teplo a slnečno. Cesta z Vladivostoka trvala teda tri dni. Úradné vyjednávanie, kým našu starú, taliansku Romu pustili do prístavu, pohltilo aspoň hodinu. Prešli sme cez móla a zakotvili. Schody spustili. Kapitán vyšiel na palubu a pozdravil sa s Talianmi, čakajúcimi na brehu. Taliani potom vyšli na loď a za nimi celý kŕdeľ agentov, krajčírov, obchodníkov, kupčíkov so všelijakými taľafatkami, pohľadnicami, škatuľkami, látkovými vzorkami, albumani. Rozložili svoje krámiky a vynukovali svoj tovar.

Garderobierke-Japonke sme dávali pol yeny za opateru šiat. Peniaze odtisla, na znak, že nechce. Ktosi vravel, že Japonci nekradnú, a nikomu nemožno dať viac, ako pýta. Divný národ.

 

Cesta vôbec neprebieha ideálne.

Vlny sipely a plieskaly do oblokov I. triedy a cez palubu. Šli sme najnepokojnejším morom — Čínskym morom. Brata Janíka to hneď zmohlo a hodilo do kajuty. Pri obede sme boli len dvaja. Maisner chcel aspoň ovoňať prvé jedlo. Ovoňal a ušiel. Polák a Dávid zasa stonali na neviditeľných miestach. Slovom, historia sa opakovala. Mne sa len hlava vrtela, zle som spával a mával strašné sny...

Napriek tomu ich asi najväčšie prekvapenie čaká v Európe.

Nebolo cukru, čaju, kávy, mäsa. Už od Inomostia nebolo ani chleba.
Na prahu republiky nám povedali, že nás ďalej nepovezú. Museli sme telegrafovať do Budějovíc pre rušeň. Prišiel.
Od Ríma neumytí, nevyspatí, ľahli sme si v Budějoviciach do farbistých perín, ktoré boly úzke a krátke, kde chrbty, kde kolená, kde nohy trčaly zpod nich.
— Velikáši usínajú, zobudia sa ako trpaslíci, ale kto raz ochutnal z veľkosti, tomu, ako táto perina, bude všetko malé, i republika, — mihlo mi hlavou.

Fakty a základné body celého spisu sú veľmi dobre opísané, jasné a ľahko overiteľné. Otázkou na záver zostáva, či sa všetky politické intrigy a vyjednávania udiali presne tak, ako ich Janko Jesenský opisoval, alebo sa tu prejavil subjektívny postoj, ktorý musíme brať s rezervou...

Zdroj textu:

Cestou k slobode

Zdroj obrázkov:

Wikipedia - voľné dielo, fair use

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?