Cestovatelia zo Zlatého fondu - Milan Rastislav Štefánik

Autor: Igor Čonka | 3.7.2017 o 15:53 | Karma článku: 5,80 | Prečítané:  2007x

Sú ľudia, ktorých životopis vyzerá akoby žili životy piatich osobností. Sú zároveň vedcami, umelcami, technikmi, cestovateľmi a zostane im čas aj na osobný život. Jednou z takých osobností bol aj Milan Rastislav Štefánik.

Vedec, politik, vojak, spisovateľ. cestovateľ... A práve posledný prívlastok nás zaujme o to viac, Štefánik bol vedcom a cestovateľom svetového formátu.

 


Iba v skratke:
1904 - Paríž 
1905 - Mont Blanc
1906 - Rusko a Turkestan 
1908 - Severná Afrika
1910 - Tahiti 
1911 - Vavau
1912 - Brazília 
1913 - Ekvádor

 

Napriek tomu, že dnes tieto miesta vyzerajú ako zle zostavený dovolenkový kalendár majiteľa pomerne ziskovej firmy, na začiatku minulého storočia je možné za každým miestom vidieť náročnú cestu, ktorá predchádzala vedeckej práci. Neskôr počas 1. Svetovej vojny sa ocitol na bojiskách západného aj východného frontu, cestoval do Ruska, Japonska, USA. 

Žiaľ, okrem vedeckých štúdií, máme v porovnaní s inými autormi oveľa menej správ o jeho skúsenostiach z ciest, takže nám musí stačiť "Ekvádorský zápisník", ktorý skratkovite zachytáva pôsobenie v tejto krajine. Nejde o cestopis v pravom slova zmysle, skôr o poznámky z pobytu a osobné záznamy, pričom niektoré z nich nie sú práve lichotivé.

K poslaniu diplomata patria samozrejme pozorovanie, schopnosť improvizovať a poznať správnych ľudí. A to v dobrom aj v zlom. Preto v Štefánikovych zápiskoch nájdeme zaujímavé informácie o tom, ako to v "banánovej republike" fungovalo pred 100 rokmi a so zdesením zistíme, že sa v politike vo svete aj u nás veľa nezmenilo.

 

Po obede (s Alvarezom) šli sme na prechádzku. Ulica strmá, zle dláždená, končí sa v ozajstnom hnojisku. Zápach ukrutný, a ľudia tam bývajú. Tu je vzduch čerstvý, rozhľad krásny, vidno snehové sopky i zelene pastviny a záhrady. Na tomto mieste chceli spočiatku umiestiť výstavu, na ktorú Alfares minul samovoľne 800 000 S určených na stavbu železnice. Oblaky sa ukázali, hrmelo, nepatrne mrholilo. Vrátili sme sa do hotela. Otvoril som kufrík, vyraziac pánt.

 

 Pani sa žalovala, že ju v Paname v Guayaquile okradli o tisíce. Ľutuje nie tak hodnotu finančnú ako tie predmety. Na colnici sú skutoční zlodeji. I samému prezidentovi pravidelne vykradnú debny so šampanským z 12 - 4 = 8.

 

Okolo 17. hod. prišiel prefekt Gill. Krútil sa všelijako. Koniec koncov, žiadal najprv 500 S, potom 200 — 300 S za prevoz. On platí za prenájom 500; aj my by sme mu zaplatili za loď a on by ju využil komerčne. Aké hnusné charaktery. Na svoju omluvu dodal, že si myslel, že trovy hradí vláda (Ekvádor alebo Francia). Bol som zdvorilý, ale chladný. Vysvetlil som mu, že vo Francii žijeme (aspoň daktorí) pre ideál; vláda koná svoju a učenci svoju povinnosť. Cesta do Ekvádora mi neprinesie žiaden materiálny úžitok. Naproti tomu reformy, ktoré navrhujem, sú užitočne a vo väčších rozmeroch sú vo všetkých civilizovaných štátoch zavedené dávno, okrem Ekvádora. Žalúdok sa mi dvíhal, lebo som mu nazrel do duše. Dosť rozčúlene som pred Alvarezom začal posudzovať tunajšie mravy. Keď prefekt odišiel, bolo mi ľúto Alvareza. Je to dobrý, mäkký, naivný človek; bez programu, bez vytrvalosti.

Dedina… Všade Indiáni zgrupovaní okolo šenkov. Ožranstvo. Ekvárdorčania a niektorí Indiáni hrajú habán, čo je kaučuková guľa (asi 12 cm), ktorú súperiace strany odrážajú ťažkými taniermi.
Cestou vidno veľké kaktusy. Domorodci (najmä v Mexiku) obsekajú lístie, vydlabú do pňa dieru, tá sa za deň naplní zvláštnou mliečnou tekutinou, ktorá je vraj dosť príjemná.Zaujímali ma kolibríky. Graciózne sa držia v povetrí, zatiaľ čo zobákom sajú med z kvetov. Samec vie chvostom spôsobiť zvuk: „Tak, tak, tak.“ V jednej krčme tancovali Indiáni, práve slávili svadbu; ženích a nevesta cifrovali jeden oproti druhému. Pekné. Na spiatočnej ceste sme asi po 2-3 km zastavili na moste. Šli sme kúštik peši vedľa kaňonu a odpočívali asi 1/2 hodiny na pažiti. Toť môj prvý krásny deň — prechádzka v Ekvádore. Som unavený večitými intrigami. Vrátili sme sa o 4. hod.

 

Celú knihu si môžete digitalizovanú prečítať v Zlatom fonde

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?