Cestovatelia zo Zlatého fondu - Daniel Šustek - remeselník v Biblických krajinách

Autor: Igor Čonka | 19.6.2017 o 20:40 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  200x

Návšteva miest, o ktorých sa píše na stránkach Biblie, mala v 18. a 19. storočí pre Európanov nádych očakávania a romantiky. Napriek tomu, že neexistovalo organizované cestovanie, cestovateľov nebolo málo. 

Medzi dnešné naivné predstavy o predchádzajúcich storočiach patrí aj ilúzia, že ľudia považovali návštevu najbližšieho mesta za "ďalekú cestu" a predpokladali, že na "konci sveta je plot, a za tým plotom je ešte jeden plot".

 

 

Opak je pravdou - remeselníci museli absolvovať povinnú vandrovku, vojaci sa ocitali na bojiskách iných krajín, duchovní plnili misijné poslanie v cudzine a bohatí cestovali, pretože chceli a mohli. Všetky tieto skupiny neskôr sprostredkovali svoje skúsenosti svojmu okoliu, či už hovorenou, alebo písomnou formou. Popularita cestopisov, "listov z cudziny", predášok, alebo obyčajného rozprávania dosiahla v 19. storočí vrchol.

Jedným z výnimočných slovenských cestovateľov bol Daniel Šustek. Precestoval časť Európy, Blízky východ a USA. Toto všetko s minimálnym základným kapitálom. Šustek bol schopný stolár a návrhár nábytku, takže väčšinou nemal problémy nájsť si zamestnanie.

"Arabi medzi sebou rušno rozprávali a ja som len nemo kráčal za nimi. Sotva sme prešli niekoľko ulíc, zastali pred jedným domkom; býval tam arabský stolársky majster. Keď sa moji sprievodcovia po arabsky s ním rozprávali, dal sa pán majster so mnou do reči. Vypytoval sa ma lámanou francúzštinou, či viem urobiť to alebo ono zo stolárskej práce. Ja som krátko odpovedal že všetko, čo patrí do môjho remesla, trúfam si urobiť tak, že bude spokojný. „Dobre teda,“ povedal pán majster, „môžete u mňa zostať v robote, ale spočiatku dostanete iba byt a stravu.“

 

Ďalšou jeho výhodou bolo, že sa hneď neusadil, ale cestoval ďalej a svoje skúsenosti sprostredkoval domácim čitateľom.

Vyslovil som Arabovi svoju pochybnosť o tom ako nás budú kone bez kantárov niesť. Ale on nás uisťoval, že pôjdu bezpečne a pokojne, lebo sú krotké ako barance; a skutočne aj boli. Sám vodič mal na nohách drevené topánky, veľmi ľahký arabský oblek a na pleci dlhočiznú pušku. Prv než sme nastúpili cestu, ukázal som mu jednu guľku, nabil som ju pred jeho očami do svojho revolvera a povedal som mu po arabsky:

„Čuješ! Keby som zbadal, že nás úmyselne vedieš medzi zbojníkov, túto guľku máš hneď v hlave!“

Arab vypočul moje slová pokojne a doložil, že by to neurobil nielen ako statočný človek, ale už aj z opatrnosti, aby mu zbojníci nevzali kone.

 

Keď sa  nakoniec usadil v Amerike, dlhodobo podporoval krajanov aj domácich a pre dnešnú dobu je jeho príbeh typickým obrazom "Amerického sna" so všetkými radosťami aj úskaliami.  Niektoré jeho plány v "Novom svete" vyšli perfektne - bol zakladateľom krajanských spolkov a podporovateľom umenia, iné - spojené s podnikaním s inými Slovenskými vysťahovalcami nemali úspech. 

Ja som si kúpil dva takéto štvorce a môj švagor jeden. Vyznám úprimne, že som mal radosť, keď som sa díval na to krásne pole a mohol som si povedať: „Tento majetok som si nadobudol poctivou prácou svojich rúk!“ Ale aj srdce ma zabolelo, keď som si pomyslel na svojich rodákov pod Tatrami, na ich skalnaté alebo hlinasté neúrodné pozemky, ktoré musia tak ťažko obrábať; a tu najúrodnejšia zem leží úhorom a čaká na pilné ruky.

Asi najvzácnejším je však pohľad vzdelaného a scestovaného Slováka, ktorý sa cez jeho korešpondenciu a cestovné zápisky zachoval dodnes.

"Mal som príležitosť dívať sa z vysokých tirolských Álp na okolitý kraj, stál som aj na najvyššej budove kresťanského sveta, na svetochýrnej veži chrámu v Štrasburgu a konečne   díval som sa na africkú púšť z egyptských pyramíd, ale taký utešený výhľad som nemal nikde ako z vrchu Tábor! Vidno z neho celú galilejskú krajinu a časť Samárie a vo veľkej vzdialenosti na juhu pobelavomodré vrchy skalnatej Arábie. Na západnej strane sa dvíha hora Karmel, ďalej leží prímorské mesto Jean d’Acre so Stredozemným morom; severovýchodne sa tiahne brdlo libanonských vrchov, na východe vidno more Galilejské a údolie, v ktorom sa blyštia ako strieborný pásik vlny Jordánu. Velebnokrásny to pohľad!
V gréckom kláštore na vrchu si pocestní nemôžu nič kúpiť; aspoň my sme nič nedostali. Dobre nám teda padol kúsok chleba, ktorý sme si pre všetky prípady vzali so sebou. Verte mi, drahí rodáci, že by som nebol tento môj „obed“, skladajúci sa zo suchého chleba, zamenil s nijakou hostinou v paláci najväčšieho boháča. Vodu sme dostali zo studní, ktorých je tu niekoľko; vykopané sú na spôsob našich pivníc. Bola to najlepšia voda, akú sme v Palestíne našli."


Online knihy


Zdroj obrázkov - Wikipedia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.


Už ste čítali?