Keď geniálny básnik prekladal výnimočné sci-fi

Autor: Igor Čonka | 9.6.2017 o 7:00 | Karma článku: 5,46 | Prečítané:  1686x

Slovenský preklad knihy Vojna svetov z roku 1933 mal zvláštny osud. Okrem toho, že ide o jeden z prvých prekladov sci-fi literatúry do slovenčiny, jej prekladateľom nebol nik iný ako Vladimír Roy.

Wellsove dielo patrí medzi klasické sci-fi, ktoré je dôstojným pokračovateľom takzvanej inváznej literatúry. V nej Britániu napadnú cudzie mocnosti, ktoré (zhodou okolností) hovoria po nemecky, alebo majú "šikmé oči a žltú pleť" a ktorých túžbou je podrobiť si Anglicko a z obyvateľov urobiť svojich poddaných,  Wells prináša vojská, ktoré nerozprávajú bežným jazykom a ich snahou je využiť obyvateľstvo ako zdroj bielkovín. Útočníci totiž nie sú z našej Zeme, ale z Marsu a už len pohľad na nich desí a ich neľudské správanie odpudzuje. Ich stroje sú z iného sveta a všetko, čo prinášajú znamená smrť. Všetko je iba "ako", alebo "akoby" a snaha prirovnať nepozemské k nášmu je na prvý pohľad groteskná, ale neskôr hrozivá.


Myslím, že každý čakal, že z otvoru vyjde človek — keď aj nie niečo, čo sa celkom podobá nám pozemšťanom, ale podstatne jednako len človek. Aspoň ja som to čakal. Ale keď som hľadel Ďalej, zbadal som, ako sa niečo pohybuje v tieni — niečo šedasté sa víri a otáča a potom sa zjavily dva žiarivé, očiam podobné terče. Potom sa vynorilo niečo, podobné malej zmiji, hrubé asi ako palica a točilo sa v povetrí ku mne — a potom sa zjavilo ešte jedno."

"A čo som videl? Ako by som to mohol opísať? Potvorské trojnohé teleso, vyššie ako dom, kráčajúce cez malé jedle a deptajúce ich svojimi krokmi; chodiaci stroj z ligotného kovu, ktorý teraz kráčal cez vresovište; visely z neho kusy železných povrazov, ich rinčanie sa miešalo s rachotom hromu. Zablesklo sa a stroj bolo zreteľne videť, ako stál na ceste a dvoma nohami v povetrí. Zmizol a zjavil sa temer okamžite, ako sa zdalo, pri nasledujúcom blesku o sto krokov bližšie. Viete si predstaviť, ako sa trojnohý stolec prudko zmieta a kráča po zemi? Taký dojem robilo toto teleso. Ale miesto stolca predstavte si obrovský stroj na trojnohom podstavci."

Okrem tejto výnimočnosti na poli žánru sci-fi pridáva aj niečo extra. Tým je veľmi dobrá práca s hlavnou postavou. Hrdinom, alebo skôr "rozprávačom" je bežný človek, ktorého ambíciou nie je vôbec zvíťaziť, ale iba prežiť. Spolu s ním spoznávame niekoľko ďalších postáv, ktoré majú oveľa väčšiu hĺbku, ako to v neskorších adaptáciách býva zvykom.  Postavy delostrelca a vikára sú dovedené do dokonalosti a záver je varovaním pre ľudstvo. Čitatelia, ktorí sú zbežne zoznámení s obsahom, ale knihu nikdy nečítali, sú sklamaní  pomalým postupom deja, prípadne prílišným filozofovaním, ale v tomto prípade je to skôr výhodou, ako slabinou.

 

Prekladateľom do slovenčiny bol Vladimír Roy, ktorý ovládal šesť cudzích jazykov, z ktorých aktívne prekladal.  

Bol však v prvom rade básnikom a jeho motivácia pre preklady bežnej prózy bola do značnej miery ekonomická. V jednom zo svojich listov spomína, ako počas choroby prekladal na objednávku ministerstva texty a za preklad dostal minimálny honorár.

...Rud. Kiplinga si objednal p. vrch. odb. radca škol. ref. Dr. Heřmanský pre Čítanku, ktorá vyjde najmenej v 10 000 ex. Musel byť za 2 dni hotový. S 38 stupňovou horúčosťou som prácu spravil, poslal som ju načas. Honorár? Poslal mi 50 Kčs...

Kritika si tohto faktu bola vedomá a  pri preklade Dumasa mu vytýkala mrhanie talentom.

V rokoch 1844 - 45, keď Gróf Monte Christo vyšiel, bolo dosť čitateľstva, ktorému takáto lektúra bola dobrá, ako ukazuje skúsenosť, dosť ho je dnes. Z umeleckej stránky naozaj nebolo príčin vydávať toto dielo v slovenčine, ale keď už vyšlo, tešíme sa mu, ako prostriedku, ktorý pripúta azda isté vrstvy nášho národa k slovenskej knihe. A to je poslanie dôležité. Prekladatelia vykonali svoju úlohu svedomite. Najmä sväzky, ktoré preložil Roy, čítajú sa veľmi plynné. Len trošku ľutujeme, že Roy svoje prekladateľské umenie obetoval takýmto knihám...

 

Preklad je neobvyklý aj vzhľadom na to, že niektoré slová v slovenčine predtým neexistovali. Preto dnešnému čitateľovi nesedia "marsania", alebo niektoré archaizmy.  Napriek tomu je preklad asi tým najlepším, čo sa mohlo v danej dobe objaviť, čoho dôkazom je aj fakt, že ho s úpravami vydali v roku 1973.

Ako zareagovala kritika na skvelú kombináciu diela a prekladateľského talentu? 

H. G. Wells, moderný fantasta , autor pseudofyzikálnych­ ­a vizionárskych kníh, ktorý veľmi hlboko zasiahol do dejín svetového románu, prorok skorého konca Európy, sveta a vesmíru, je obstojným prekladom Royovým uvedený do slovenčiny fantastickým románom „Vojna svetov“. Zachycuje v ňom nechutný , všedný a otupujúci zápas obyvateľov Marsu a Zeme. Táto periferiálna kniha nebola šťastne vol­ená. Oveľa lepšie knihy má Wells z posledného a predposledného obdobia svojej doby... 

Elán 1933

...Wells dbá na vývojový zákon. Tu už nejde ani humánnych, prekultivovaných utopiánov, ani obozretných mierumilovných Selenitov, ale výbojných, panovačných Marsanov veľmi rafinovanými vyspelými technickými prostriedkami na vraždenie. Mars bol vždy symbolom vojny, preto autor chce na jeho obyvateľoch ukázať vývojové možnosti vojenej techniky. Ale Wells spriada tieto smelé fantastické deje preto, aby ukázal úžasnú malosť úbohosť človeka, aby ju našiel na dne vystupňovanej ľudskej biedy utrpenia, dal jej pocítiť strach kosmického neznáma obnažil ju pred chladom vesmírneho priestoru. Royov preklad číta sa dobre...

Slovenské pohľady 1933

Zdroj textu: Vojna Svetov 1939; V.Roy, Tatranské listy; časopis Elán 1933., časopis Slovenské pohľady 1933 

Zdroj obrázkov: Wikipedia - Voľné dielo, Digitálna knižnica - fair use

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan s novým imidžom opäť pobavil. Poľsko bola jasná voľba, tvrdí

Peter Sagan sa po predčasnom odchode z Tour de France vracia do pelotónu

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.


Už ste čítali?