Koniec legendy: Jules Verne v Bratislave

Autor: Igor Čonka | 5.5.2017 o 9:31 | (upravené 5.5.2017 o 19:08) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  809x

Z času na čas sa v novinách, alebo na blogoch objaví informácia, podľa ktorej v roku 1892 navštívil Prešporok spisovateľ Jules Verne a tu získal inšpiráciu na napísanie Tajomného hradu v Karpatoch, prípadne knihy Dunajský lodivod.

Najjednoduchšia verzia obsahuje iba základné informácie.  "Slávny francúzsky spisovateľ a zakladateľ science-fiction Jules Verne navštívil v roku 1892 Prešporok a ubytoval sa v jednom z miestnych hotelov. Kniha Tajomný hrad v Karpatoch, ktorú napísal krátko po návšteve mesta je inšpirovaná zrúcaninami hradu Devín."

Ak vás táto informácia zaujme, a rozhodnete sa stráviť niekoľko minút na internete hľadaním ďalších podrobností, zistíte, že detailov pribúda. V podrobnejších článkoch sa dočítate, že Verne absolvoval niekoľko výletov do okolia, že ho sprevádzal slovenský študent Ján Maliarik. Majster samozrejme nezabudol zhodnotil kvalitu nášho vína, ktoré označil za lepšie ako francúzske.  A slovenské dievčatá považoval za  najkrajšie modely na svete a možno sa aj do niektorej z nich zamiloval... Existuje verzia, podľa ktorej Jána Maliarika inšpiroval k jeho spisom a neskôr sa z nich stali dobrí priatelia.  Aby toho nebolo dosť, podľa iných zdrojov bol celý výlet iba zámienkou, aby mohol spisovateľ okúsiť "radosti života" v hriešnom Prešpoku, ktorý bol široko-ďaleko známy svojimi krásnymi a príjemnými dámami. 

Bol Verne v našom hlavnom meste, alebo je to iba ďalšia z "urban legends", ktoré nájdete vo väčšine miest, kde sa miestne podniky chvália informáciami ako "tu v roku 1796 večeral Napoleon Bonaparte", alebo "v našej kaviarni pil kávu aj sir W.Churchill"?

Čitateľ vezme do rúk knihy Dunajský lodivod a Tajomný hrad v Karpatoch, ktoré vydavateľstvo Mladé letá spojilo v roku 1978 do jedného zväzku a začne hľadať. 

"Ráno 26. augusta sa vybral na cestu dve hodiny pred východom slnka a nezastavil sa v Pressburgu, ako bol oznámil. Úmorne, bez prestávky, vesloval asi dvadsať hodín a zakotvil pätnásť kilometrov pod týmto mestom."

Trochu málo na znalca nášho hlavného mesta. V knihe Tajomný hrad v Karpatoch je opis hradu rozsiahlejší, ale pokojne by ste ho mohli použiť na väčšinu opustených hradov.

Na osemsto až deväťsto stôp nad Vulkánskym priesmykom sa týči skalná stena pieskovcovej ťarby, porastená rôznym skalným rastlinstvom. Stena vyúsťuje na planinu a sú na nej dve rohové bašty. Z pravej bašty, na ktorej rástol povestný buk, vyčnievala končistá strecha strážnej vežičky. Naľavo sú zvyšky múrov, podopreté zubatými opornými piliermi, a zvonica kaplnky, ktorej puknutý zvon sa rozkolíše za prudkých víchric a jeho hlahol vždy náramne zdesí obyvateľov kraja. Uprostred stojí mohutná hradná veža s plochou strechou a cimburím a s troma radmi okien. Prvé poschodie veže má kruhovitú terasu. Na plochej streche je dlhá kovová žŕdka s feudálnym znakom, akousi zástavkou...

Slovenské vydanie však obsahuje krátky text "Jules Verne v Bratislave", kde E.N. píše nasledovné:

"Po návrate do Francúzska J. Verne rozprával svoje dojmy istému dánskemu novinárovi. Z jeho článku citujeme:V lete roku 1892 bol Jules Verne na študijnej ceste v bývalom Rakúsko-Uhorsku a zastavil sa aj v Bratislave. Chcel študovať Karpaty a zbieral materiál pre svoj nový román. Po návrate do Francúzska J. Verne rozprával svoje dojmy istému dánskemu novinárovi..."

... svoju študijnú cestu do Rakúsko-Uhorska som vykonal celkom jednoducho vo vlaku.
Keď som navštívil obe sídla monarchie, odišiel som do značne menšieho, ale veľmi starého mesta Prešporka..."

"...v jednej kaviarni všimol som si istého mladého človeka, ktorý čítal francúzske noviny. Oslovil som ho a prosil, aby ma za primeraný honorár sprevádzal na cestách. Prijal môj návrh. Bol to Slovák, študent teológie. Volal sa Ján, ale jeho priatelia ho volali Janko...."

Ak by sme čakali, že o slávnom spisovateľovi nájdeme zmienku v novinách, alebo aspoň v hoteli, autor pokračuje:

"...na svojich študijných cestách zapisujem do knihy v hoteli nepravé meno. Až keď som sa vrátil do Amiensu, poslal som mladému študentovi Jankovi niekoľko svojich kníh s krátkym venovaním... "

A na záver nechýba ani komentár:

"Rád by som bol privolal všetkým našim maliarom: Cestujte na Slovensko, tam nájdete najkrajšie modely pre svoje obrazy madon!"

 

Zdá sa, že práve tento krátky text je prvou zmienkou o Vernovej návšteve v Bratislave, ale dochované zdroje hovoria o opaku.

 Verne mal v roku 1892 vyše 60 rokov a zdravotne na tom už nebol najlepšie. V roku 1888 ho jeho synovec Gaston postrelil a dôsledky tohto zranenia Vernovi nedovoľovali náročné cesty.  Väčšina životopiscov uvádza nasledovné dokumentované cesty, ktoré Verne podnikol do zahraničia

1859 -  Anglicko a Škótsko
1861 - Škandinávia - Nórsko a Dánsko
1867 -  USA
1872 -  Anglicko
Niekedy medzi 1871 a 1873 navštívil Jersey, Guernsey a Sark
1876 - Anglicko
1878 - Plavba na jachte Saint-Michel III.  Lisabon, Tanger a Gibraltár.
1879  - Plavba na jachte Saint-Michel III.  Anglicko, Škótsko
1880 - Írsko, Škótsko a Nórsko
1881 - Holadnsko, Nemecko a Dánsko. 
1884 - Plavba na jachte Saint-Michel III. Stredomorie
1887 - Belgicko, Holandsko

Po roku 1887 už nebola zaznamenaná žiadna zahraničná cesta, a ani vo Vernovej korešpondencii z rokov 1886 - 1896 sa o ďalších cestách neuvádza ani jedna zmienka. Rovnako o údajnej ceste po Uhorsku mlčia aj miestne noviny - Verne bol v tom období svetoznámy a je nepravdepodobné, že by sa jeho príchod na naše územie nestretol aspoň so zmienkou v novinách, alebo úradných dokumentoch. Okrem toho Tajomný hrad v Karpatoch vychádzal na pokračovanie od januára 1892, čo robí celý príbeh ešte neuveriteľnejším.

 

Nexistujú žiadne písomné dôkazy, ktoré by zanechal sám Verne, alebo jeho najbližšie okolie. Chronologicky to jednoducho tiež nevychádza.  Nie sú tu chýbajúce stránky z  denníka a väčšina informácií, ktoré neskorší autori ponúkajú sa priamo, alebo nepriamo odvoláva na citovaný text, alebo na spomienky Jána Maliarika. Verne ako jedenásťročný nezablúdil do Rumunska, necestoval inkognito po Turecku a jeho kniha Tajomný hrad v Karpatoch má ďaleko od Devína.

 

Zdroj citátov: Tajomný hrad v Karpatoch, Dunajský lodivod, Jules Verne v Bratislave  - Jozef Oravec, Mária Terenová, E.N,  Mladé letá 1979

Zdroj obrázkov - Wikipedia, voľné dielo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.


Už ste čítali?