Z Trhanovej na Severný pól, alebo druhý pokus slovenskej fantastiky

Autor: Igor Čonka | 20.2.2017 o 21:51 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  1073x

Severný pól bol až do začiatku 20 storočia synonymom nedosiahnuteľnej oblasti. Americký prezident John Quincy Adams schválil expedíciu, ktorá mala vniknúť do vnútra dutej Zeme, ako inak, cez severný pól. 

Jeho nasledovník Andrew Jackson sa možno v zmysle tohto nápadu vyjadril  o jednom zo svojich neobľúbených úradníkov: "Ak by sme mali veľvyslanectvo na Severnom póle, tak by som ho tam poslal." a urobil dotyčného veľvyslancom v Rusku, čo bolo asi najďalej, kde sa v tej dobe dalo. Jules Verne poslal vo svojej druhej výprave na severný pól kapitána Hatterasa. Prvým našincom, ktorý poslal Slovákov na severný pól bol Anton Emanuel Timko a stal sa autorom prvého slovenského sci-fi, ktoré vyšlo tlačou.

Anton Emmanuel Timko bol hlavne pedagógom, ale napriek tomu sa s jeho menom spája niekoľko slovenských prvenstiev.

  • Bol jedným z prvých pedagógov, ktorý sa venovali populárno-náučnej literatúre
  • Tlačou mu vyšli prvé slovenské fantastické romány
  • Vydával prvý slovenský špecializovaný poľovnícky časopis Lovena

Okrem toho bol básnikom, novinárom a národným buditeľom. V jeho pozostalosti sa nachádza viac ako 300 básní, poviedok a článkov, pričom väčšina za nich bola určená školákom. Podobne je to aj v knihe Výprava na severnú točňu.
 
Hrdinom knihy je Perohryz z Trhanovej¹, ktorý je predstaviteľom rozhľadeného vedca, ktorého túžbou je informovať svojich poznatkoch Slovákov. 
 

Jeho spolucestovateľom je Štefan Vrždialik, skvelý remeselník, ktorý rozumie snáď každému remeslu.
...bol veľmi zručný naturalista. Jedným slovom, môžem o ňom povedať, že čo do ruky chytil, to spravil, či to už bolo z dreva alebo zo železa. Rozumel sa do tesárstva, bo pomáhal občanom stavať domy a stodoly. Rozumel sa i do stolárčiny a rezbárstva, lebo zhotovoval pre mŕtvych rakve a náhrobné kríže. Do železostrojníctva rozumel sa natoľko, že opravoval sedliakom flinty, pištole, nože, hodiny...
 
Na výpravu na Severný pól potrebujú naši hrdinovia kvalitný dopravný prostriedok, a tým sa stáva akási vzducholoď so zaujímavým pohonom.
 
„Lietací stroj, vlastne povetrnú plť.“
„Povetrnú plť? Ha! keby ju možno bolo urobiť z páperu.“
„Ej horký tvoj z páperu: — z dreva, zo železa a hliníku.“
„Pane principál! Čo tu od vás počúvam, mne pri tom rozum prestáva stáť.“
„Pohni ho teda a on pôjde ďalej!“
„A čoby, prosím pekne, tú plť pohybovalo alebo dvíhalo?“
„Elektrická sila zvláštnej kvality a mnou vynajdený zvláštny balónový plyn, ktorý je 100-kráť ľahší než povetrie.“
„Môj orol Cézar!“
Števo pozrel na mňa udivene.
„Elektrická sila — balónový plyn — orol?“ krútil Števo hlavou, sbierajúc svoje myšlienky do vedna.

 


Netrvá dlho a prípravy sú dokončené a ako sa ukáže, Perohryz myslel na všetko.
 
„Duša moja drahá! — odpovedal som jej, — úfam že sa to nestane; lebo obozretný som bol a vždy budem o zdravie a život svoj; jestli by ale neprajný osud chcel, žeby som zahynul — v tenkráť ženičko, o teba s mojej strany je už postranné. Dostaneš za prvé: jako po učiteľovi pozostáva vdova 840 korún ročitej penzie a z poistenia na život poisťujúcej spoločnosti — 10.000 Kčs. Ale načo daromne šíriť slov — ja sa vrátim dá Boh zdravý… a ty ženuško zostaň teraz s Bohom!“
Žena a deti daly sa do plaču.
Večer pred nastávajúcou vetroplavbou, poprezeral a úplne prezkúmal som plť, ktorá na blízkom vŕšku Bykove, hotová ku plavbe vystavená bola.
Plť bola v úplnom poriadku a nechýbalo na nej nič.
Števo snášal a ukladal na ňu všetky potrebnosti.
V čele plti viala zástavka s nápisom červenými písmenami: „Zo Slovenska na severnú točnu.“

 


Po ceste sú nútení niekoľkokrát zastaviť, Perohryz má niekoľko prednášok a Severnom póle sa dočkáme záhady, ale aj pamätného momentu:
 
„No, ale teraz čo robiť?“ tázal som sa Števa.
„Nalejme si po sklienke a vypime ,nazdar!‘, že sme sa konečne už raz dostali na ten najvyšší bod našej zeme.“
„Pravdu máš. Daj sem tú slivovicu!“
Poslúchnul hneď.

 

 


 Timko aj napriek svojim prvenstvám nepatril medzi literárnych géniov. A tak nečudo, že aj Výpravu na Severnú točňu kritika jednoducho zaradila medzi ľudové čítanie a ako takej sa jej nevenovala.  Neskôr sa ku knihe pridali prívlastky ako didaktizujúce, jednoduché a naivné.  Kniha má v dnešnej dobe nádych prášilovských príbehov zmiešaných s vysvetľujúcimi pasážami Julesa Vernea. Dočkala sa však aj ďalšieho vydania, ktoré bolo obohatené o pasáže, ktoré komentujú vtedajšiu politickú situáciu.
 
„Uvádza sa ruskému obecenstvu v širšiu známosť, že včerajšieho dňa strojili sa reakcionári urobiť atentát na ľudových komisárov a Trockého. Priebeh deju je nasledujúci: Dňa 2-ho júna b. r. zpozorovali pohraniční strážnici na rusko-poľskej hranici vysoko v povetrí letieť balónu podobný lietací stroj, smerom od Krakova na ruskú pôdu. Ostrozraku jejich podarilo sa vypátrať, že z balóna dolu visí na povrazoch upevnená hrozná bomba. To im bolo podozrelé. I chceli balón zastaviť, alebo streľbou doň neškodným ho učiniť; lež to sa im pre vysokú diaľku nepodarilo. Driečni strážnici uvedomili o tejto veci, čo videli, cestou telegrafu petrohradskú policiu.
 
Kto ich pridal, zostáva záhadou, nakoľko Timko sa roku 1918 nedožil.

 

Zdroj textu -Zlatý fond SME

Zdroj obrázkov - Wikipedia, voľné dielo

¹Trhanová bol pôvodný názov obce Podkriváň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

SVET

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná debata bola šou

Superdebatu sprevádzali hlasné reakcie divákov.

KOŠICE KORZÁR

Rodička má po požiari v pôrodnej sále rozsiahle popáleniny

Mamu i syna previezli do Košíc. Polícia začala vyšetrovanie.


Už ste čítali?