George MacDonald, starý otec fantasy, na ktorého sme zabudli

Autor: Igor Čonka | 5.9.2012 o 18:21 | (upravené 16.2.2017 o 10:53) Karma článku: 3,80 | Prečítané:  305x

Ak Isaac Newton povedal, že vidíme ďalej len preto, lebo stojíme na pleciach obrov. George R. Martin, J.R.R.Tolkien a ďalší "budovatelia svetov fantasy" vedome aj nevedome čerpajú z diel starších autorov, na ktorých sa ž

George MacDonald bol škótskym autorom, ktorý patril k výraznej postave neskorého romantického obdobia v Britskej literatúre. Keďže v jeho dobe neexistovala definícia fantasy, boli jeho knihy označované ako "fantastické príbehy", alebo "rozprávky pre dospelých", aj keď on sám napísal:"Nepíšem pre deti, ale pre tých, ktorí sú ako deti. Nezáleží na tom, či majú päť, päťdesiat, alebo sedemdesiatpäť rokov."

Niekoľko zaujímavých faktov o autorovi:

- Rozhodol sa pre povolanie duchovného, ale jeho názory boli odlišné od ortodoxného kalvinizmu, a tak opustil kazateľský úrad a venoval sa prednáškam a písaniu kníh. Napriek tomu, že nebol v cirkevnom úrade, je jeho dielo presiaknuté duchovnou symbolikou.
-Písal rozprávky, fantasy a realistickú literatúru zo Škótskeho prostredia, pričom poslednú si asi vážila vtedajšia kritika najviac. Je iróniou, že dnes sú jeho realistické diela hodnotené negatívne.
-S manželkou žili v šťastnom manželstve vyše päťdesiat rokov a mali jedenásť detí.
-Bol blízkym priateľom Lewisa Carrolla a presvedčil ho, aby knižne vydal Alicu v krajine zázrakov.
-Mark Twain ho spočiatku nemal rád a považoval jeho diela za príliš nerealistické, ale neskôr sa stali dobrými priateľmi. Plánovali napísať spoločnú knihu, ale ako sa to niekedy stáva, z plánov sa nestala skutočnosť.
- Asi najbližšie sa k modernej fantasy priblížil knihami Princezná a Goblin, Lilith a Zlatý kľúč. Ostatné knihy sú dnes zaraďované medzi rozprávky.

- Častým motívom v jeho knihách je smrť, ktorá prichádza ako forma vykúpenia, alebo sebaobetovania.


MacDonald a iní autori:

J.R.R.Tolkien ako mladý miloval jeho knihy, ale neskôr ich nemal rád. Keď ho požiadali o predhovor k Americkému vydaniu fantasy poviedky Zlatý kľúč, odmietol a vydavateľovi napísal:"Nie som taký obdivovateľ diela George MacDonalda, ako je C.S.Lewis." a pri inej príležitosti sa dokonca vyjadril o tom, že mu vadí jeho kázanie, ktoré vkladá do príbehov.
C.S.Lewis ho nazýval svojim "učiteľom" a to aj napriek tomu, že mal výhrady k jeho realistickým dielam.  Na tému filozofických názorov, ktoré MacDonald vkladal do svojich kníh, sa vyjadril:"Niekedy sa pasáže premenia na neprijateľné kázanie, ktoré by sme nezvládli, ak by nás zaujímal iba príbeh. V tomto prípade je však autor skvelým kazateľom."
G.K.Chesterton sa vyjadril, že kniha Princezná a Goblin znamenala zmenu v jeho existencii. Snažil sa dokonca znovu prebudiť záujem o jeho dielo, ako sa mu to podarilo u Dickensa, nebol však taký úspešný.
Madeleine L'Engle o ňom povedala: "...je starým otcom nás všetkých, ktorí sa snažíme vyrovnať s pravdou a používame na to našu fantáziu..."


V knihe Enclave je na viacerých miestach citovaná fantasy rozprávka "Slnečný chlapec a dievča noci". Už v úvode spoznávame nepriateľa, čarodejnicu Watho, ktorá však netúži po moci, ani po bohatstve, ako to býva zvykom u väčšiny negatívnych postáv. Jej motiváciou je túžba "vedieť všetko". Aby naplnila tento cieľ, unesie dve deti. Chlapca vychováva tak, že nepozná noc a strach. Dievča cez deň spí a v noci bdie, preto je vnímavejšia na všetky podnety. Problémy na seba nenechajú dlho čakať a čitateľ tuší, že ich svety sa čoskoro stretnú.

Kým Nycteris slabla, Photogen zosilnieval. Keď sa noc úplne vytratila a vynáral sa deň, cítil, že slnko čoskoro vyjde. V momente, keď sa zjavilo, Photogen získal novú silu. V tej istej chvíli Nycteris  skríkla od bolesti a ukryla si tvár do dlaní.
„Ach...“, vzdychla: „Hrozné. To strašné svetlo tak páli!“

Keď vyšlo slnko, vietor sa pomaly obrátil, až fúkal priamo od severu. Photogen a Nycteris sa blížili k okraju lesa. Photogen stále niesol Nycteris, keď náhle priložila svoju hlavu k jeho tvári a zašepkala mu do ucha.
"Cítim divú šelmu – zo smeru, odkiaľ prichádza vietor.”
Photogen sa otočil smerom k zámku a v diaľke zbadal tmavú škvrnu. Časom rástla, ako sa hnala po tráve  rýchlosťou vetra. Približovala sa viac a viac. Šelma sa z diaľky zdala byť nízka a dlhá, ale to mohol byť iba pocit, ktorý vzbudzovali jej rýchle skoky. Položil Nycteris pod strom do tieňa a do svojho luku vložil najväčší,  najostrejší a najťažší šíp. V momente, keď zakladal šíp, videl, že zviera, ktoré ich prenasleduje, je hrozný vlk.  Uvoľnil svoju dýku a vytiahol do polovice svojho tulca ďalší šíp, iba pre istotu, ak by ten prvý nezastavil vlka presnou ranou. Photogen namieril,
hoci bol zver ďaleko, lebo si chcel nechať dosť času na ďalší pokus. Vystrelil. Šíp rýchlo vyletel a zasiahol beštiu do miesta, kde by mala mať srdce. Odrazil sa a vyletel do vzduchu, rozdelený po dĺžke, takže pripomínal písmeno V. Photogen schmatol ďalší, vystrelil, odhodil luk a  vytiahol dýku...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

SVET

Suverén Babiš a ponížený Okamura. Posledná debata bola šou

Superdebatu sprevádzali hlasné reakcie divákov.

KOŠICE KORZÁR

Rodička má po požiari v pôrodnej sále rozsiahle popáleniny

Mamu i syna previezli do Košíc. Polícia začala vyšetrovanie.


Už ste čítali?